Pestovanie rajčín podľa lunárnych pravidiel.

Paradajky patria určite k najobľúbenejším a najčastejšie pestovaným plodinám na našich záhradkách. Svoje nezastupiteľné miesto majú vo veľký záhradách, kde sa dá dopestovať viac druhov, ktoré postupne dozrievajú a tým sa značne predĺži sezóna zberu. A nielen to. Viac pestovaných druhov paradajok zaručuje rôzne chute a rôzne využitia. Milujem tú pestrosť, keď mám na výber paradajky veľké mäsité, sladučké strapcové, šťavnaté šalátové či kečupovky.

V malých záhradkách sa taktiež určite nájde miesto na pár koreňov. Veď kto raz ochutnal rajčinu z vlastnej záhradky, ten ju bude pestovať každoročne. Chuť vlastných rajčín je nezameniteľná a neporovnateľná s tými čo sa predávajú v hypermarketoch.

A práve preto ich pestujú aj ľudia bez záhradky. Menšie druhy sa dajú ľahko vypestovať aj na balkóne či v kvetináči na okne.

Pestovanie rajčín je pomerne jednoduché. Pri dodržaní pár jednoduchých pestovateľských pravidiel sa aj úplný začiatočník dočká peknej úrody. Najjednoduchšie je kúpiť si na trhu vypestované priesady, podržať ich v teple a hlavne na svetle do druhej polovice mája, vysadiť na slnečné miesto a počkať na úrodu. To, že sa rajčiny nepolievajú na list a u tyčkových rajčín je dobré vylamovať zálistky aby sa krík neprehusťoval určite netreba rozpisovať. Tieto základné pestovateľské pravidlá sú popísané v mnohých záhradkárskych knihách a časopisoch. Tu by som sa chcel zamerať hlavne na postupy, ktoré dodržiavam na dopestovanie vlastných zdravých  sadeníc, ktoré plodia do konca októbra.

Ako som spomínal v úvode, milujem pestrosť. A tú si na trhu nekúpim. Pestujem si vlastné priesady, hlavne staré nehybridné odrody z ktorých si nechávam semienka na ďalšiu sezónu. A každý rok si dokupujem aj nové semienka na vyskúšanie, keď ma zaujme popis alebo na odporučenie. Často sú to hybridné odrody. Základ tvoria nehybridné skoré paradajky TINY TIM B, čo je veľmi skorá balkónová odroda dozrievajúca už za 50 dní a STUPICKÁ POĽNÁ je tyčková rajčina nie moc veľká a tá dozrieva už za 60 dní. Obe sú odolné a veľmi chutné. Za tie roky sa mi už isto prepelili s inými pestovanými rajčinami, ale pôvodné vlastnosti si stále držia. Podobne aj poloskorá rajčina BRUTUS s veľkými plodmi. Z hybridných druhov mi učarila rajčina so zvýšenou odolnosťou voči plesni zemiakovej CONSUELO F1.

Práve nebezpečná a rýchlo sa šíriaca pleseň zemiaková je jedným z dôvodov prečo preferujem vlastné sadenice. Už sa mi stalo, že jediná zakúpená sadenica na výstave z veľkej papierovej krabice bola zdrojom rýchlo sa šíriacej nákazy s neutešeným koncom. Nepoužívam chemickú ochranu, nepoužívam umelé hnojivá a snažím sa pestovať plodiny tak, aby som bol minimálne závislí na výrobcoch semien, substrátov, hnojív, postrekov atď. A s výsledkami som celkom spokojný.  Samozrejme občas sa vyskytne nejaká „kalamita“, s tým sa ráta. Napríklad minulý rok som úplne prehral boj so slimákmi na kapustových záhonoch. Slimáky a slizniaky idú hlavne po oslabených a vädnúcich rastlinách. Kapusty boli pestované v novozaloženom vyvýšenom záhone, naplnenom konármi, senom a čerstvou trávou. Tak to som samozrejme vytvoril švédske stoly pre týchto nenásytných živočíchov. Pri rajčinách, kde som olámal spodné vetvičky, bočné výhony a zálistky, ktoré som hodil kúsok od záhonu sa prišlo na nich nakŕmiť ohromné množstvo slizniakov. Bolo ich určite cez päťdesiat kusov. Vädnúce stonky im očividne chutili, ale zdravých rastlín sa nedotkli. Som presvedčený, že pokiaľ sú rastliny pestované pozorne, je im poskytnutá správna opatera v správny čas a nie sú zbytočne hýčkané, tak rastú zdravo a sú silné s vysokou odolnosťou voči chorobám a škodcom.

S pestovaním sadeníc rajčín začínam v druhej polovici marca. Presný termín volím podľa lunárneho kalendára / pre tento rok uvediem optimálne termíny na konci článku /. Semienka vysievam do najmenších dostupných Grodan kociek s rozmerom 25x25x40mm. Sú to kocky z veľmi čistej rockwook čadičovej vaty určenej na vypestovanie priesad. Pri rajčinách sa mi tento substrát veľmi osvedčil. S bežným výsevným substrátom som mal horšie skúsenosti a rašelinové jiffy a rašelinové kvetináčky boli u rajčín prepadák. Tá rašelina rajčinám nejako nesedí. Ďaleko lepšie výsledky som mal s kvetináčikmi z recyklovaného papiera. Semienka rajčín pred výsevom najskôr namáčam vo vlažnej vode s prídavkom Lignohumátu. Grodan kocky vložím do podmisky aby si udržali vlhkosť. Po hodine prelejem cez sitko, vodu s Lignohumátom nalejem na rockwoolove kocky a prilejem na ne ďalšiu vodu aby dobre nasiakli. Trvá im to asi pol hodiny. Každá kocka má v sebe z výroby otvor pre semienko. Potom už stačí pinzetou vložiť do otvoru v kocke semienko rajčiny a  pinzetou otvor jemne uzavrieť. Vysiate semienka vložím do akvária.

Rajčina je pôvodom tropická rajčina, takže pri klíčení potrebuje viac tepla. Optimálne 25-30°C. Pri teplotách pod 20°C klíči veľmi dlho a pri teplotách pod 16°C semienka nevyklíčia vôbec. Z akvaristických čias mi zostali doma akvária, ohrievače a výhrevná podložka pod akvárium s termostatom. Zabezpečiť teplotu okolo 28°C nie je teda problém ani v miestnosti v podkroví kde nekúrime. Pri malom počte sadeníc položím 10 litrové akvárium na výhrevnú podložku, nastavím požadovanú teplotu, do akvária vložím sadbovače s vysiatými semienkami, prikryjem sklom aby sa udržala vlhkosť a čakám kým semienka nevyklíčia. Keď spolu s rajčinami vysievam aj machovku a baklažány, používam 100 litrové akvárium. Nalejem doň 10 cm vody, vložím dnu do vody akvaristický ohrievač s termostatom a nastavím teplotu na 28°C. Na hladinu vody položím polystyrén, sadbovače so semienkami položím na polystyrén, akvárium prikryjem sklom a počkám na vyklíčenie rastliniek.

 

 

Grodan kocky zabezpečia semienka optimálne prostredie pre klíčenie. Semienko má aj správnu vlhkosť a zároveň aj prístup vzduchu čo je pre klíčenie veľmi dôležité.
Grodan kocky zabezpečia semienka optimálne prostredie pre klíčenie. Semienko má aj správnu vlhkosť a zároveň aj prístup vzduchu čo je pre klíčenie veľmi dôležité.

Po vyklíčení sa podmienky menia. Teplotu znižujem na 20°C a noc cez elektrické hodiny ohrievač na 6 hodín vypínam úplne aby teplota klesla ešte trochu nižšie. Mierne striedanie teploty medzi dňom a nocou robí rajčinám dobre. Predpestovanie priesad a v akváriu alebo v nejakom plastovom boxe s ohrevom ma dosť výhod. Rastliny majú potrebnú teplotu na vývin, netrpia prievanom, vzdušná vlhkosť sa dobre kontroluje a udržiava. Toto všetko je výborná prevencia pred hubovým ochorením nazývaným padanie priesad. Rastlinky v tomto štádiu potrebujú dostatok svetla. Používal som žiarivky s tzv. denným spektrom, teraz mám rôzne druhy LED svetiel. Tie sú z mnohých dôvodov výhodnejšie. Majú lepšiu svietivosť, lepšie farebné spektrum a niektoré sú vodotesné. Tie vodotesné LED pásiky s modrými a fialovými diódami pre optimálny rast môžem bez obáv vložiť tesne nad rastliny do uzavretého akvária s dosť vysokou vzdušnou vlhkosťou. Ako rastlinky rastú, tak svetlo zdvíham aby bolo vždy tesne nad rastlinami. Akvárium mám umiestnené pri južnom okne v podkroví. Svietidlo je nastavené cez elektrický časovač na 12 hodinové svietenie. Spolu s denným svetlom poskytuje rastlinkám dosť svetla na dobrý rast. Priesady sú pevné, nevyťahujú sa za svetlom.

 

Po vytvorení 2-4 pravých lístkov je čas na presadenie priesad. Presádzam ich do kvetináčov s priemerom 6-8 cm. Pri rozsádzaní si užívam ďalšiu výhodu Grodan kociek. Rastlinky nepikírujem. Kocky len oddelím od seba a vložím ich do pripraveného kvetináča s hlinou a nakoniec ešte prisypem ďalšiu hlinu aby bola kocka celá prikrytá. Rozsádzanie takýmto spôsobom je dosť rýchle a hlavne veľmi šetrné k rastlinkám. Rast sa spravidla vôbec nezastavuje. Dôležité pri pestovaní v tejto čadičovej vate je ustriehnuť správny okamih prihnojovania. Takýto substrát neposkytne rastlinke žiadnu výživu. Pomerne rýchlo spotrebuje minizásobu živín zo semienka, Lignohumát tiež nie je hnojivo v pravom zmysle slova. Je to skôr stimulant na rast koreňov. Preto s prihnojovaním treba začať pomerne skoro. Tu už sa musí rozhodnúť každý sám čo použije. Ja mám vermikompost s kalifornskými dážďovkami, tak používam veľmi zriedený dažďovkový čaj, ktorý produkujú. Je to vynikajúce hnojivo v biokvalite. Riedim ho 30:1 v prospech vody. Sadenice zalievam podmokom do misky v ktorej stoja kvetináče. Ako sadenice rastú a sú hustejšie a väčšie, otváram akvárium a vymením svetlo za silnejšie aby som ich udržal stále pevné. Týždeň pred vysadením na záhradu ich otužujem. Prenášam ich cez deň na zatienené miesto na záhrade a na noc ich schovávam do záhradnej dielne. Keď sú nočné teploty dosť nad 12°C presádzam rastliny von. Všetky rastliny vysádzam pod strechu aby boli chránené pred priamym dažďom. Malé balkónové sadím na terasu do kvetináčov, Kríčkové a kolíkové sú na východnej strane domu a na južnej strane drevníka, kde som lexanom predĺžil strechu aby boli rajčiny kryté.

Keď rastliny trochu povyrastú olámem im všetky spodné listy dotýkajúce sa pôdy aby sa nezačala šíriť pleseň zemiaková. Raz za mesiac polievam výluhom zo žihľavy a mulčujem dosť hrubou vrstvou čerstvo pokosenej trávy. Tlejúca tráva sa nesmie dotýkať stonky rastliny! Rajčiny sú citlivé na nedostatok vápnika. Prejavuje sa to hnedými škvrnami na spodnej časti plodov rajčín. Pár škrupín z vajíčok rozmixujem vo vode a tým polejem rajčiny ku stonke. Robím to niektoré roky ako prevenciu ale keď zabudnem nič sa nestane. Odrody ktoré pravidelne pestujem sú asi dosť odolné voči tejto chorobe. Pod rajčiny sadím ako sprievodnú rastlinu bazalku a majoránku.

Polievam  len okolo koreňa, nikdy nie na listy. Za silného vetra samozrejme listy rajčín zmoknú, ale zdá sa, že rajčinám viac vadí, keď na konci leta noci chladnú a rosa z vrchu padá na rajčiny a tie sú každé ráno mokré a v chlade dlhšie schnú.

Na vonkajších nekrytých záhonoch pestujem len divé rajčiny. Tie sú voči plesni zemiakovej mimoriadne odolné. Pred pár rokmi som sa snažil pestovať aj niektoré ďalšie, šľachtené rajčiny na nekrytých záhonoch, ale s nie moc dobrými výsledkami. Koncom leta, mi vždy celý porast podľahol plesni. Stihol so zobrať len jednu várku rajčín, druhá už väčšinou nestihla dozrieť. Nepomohli ani doporučené postreky prasličkou, mliekom či medené drôtiky napichané do rastliny.

Pri tomto popísanom spôsobe pestovania mám rajčiny zdravé dlho do jesene. V roku 2020 a 2021 som posledné zrelé rajčiny zberal 7.novembra.

Okrem spomínaných rád pri pestovaní rajčín je dobré dodržovať aj správnu dobu na jednotlivé dôležité úkony .

Výsev:

16.2., 17.2.2022 – tento termín je vhodný len pre pestovateľov s dobrým skleníkom, kde rajčiny budú presadené už v apríli.

15.-17.3. tento termín je najlepší pre väčšinu záhradkárov, ktorý chcú vypestované sadenice dávať do fóliovníkov a na vonkajšie záhony v druhej polovici mája.

11.-13.4. toto je posledný termín na výsev. Ja ho dosť často používam ako záložný výsev. V minulom roku sa mi veľmi hodil. Nad marcový výsev som totiž použil nové svetlá. Tie s rastlinkami robili doslova divy a veľmi rýchlo rástli. Za 6 týždňov boli dosť veľké na presadenie von na záhony. Jar 2021 bola ale veľmi chladná, ani po troch zmrznutých nebolo možná presadiť sadenice von. Nočné teploty boli stále veľmi nízke. Rajčiny som presádzal von až prvý júnový týždeň. Marcové rastliny však boli už značne vysoké a kvetináče boli plné korienkov. Po presadení sa rast na čas zastavil. Naproti tom aprílové rastliny boli práve akurát, presadenie von ich spomalilo v raste minimálne a za krátku dobu dobehli marcové rastliny.

Presádzanie /pikírovanie/

Pikírovanie má zabezpečiť rozvíjajúcim sa rastlinkám dostatok priestoru pre korene a taktiež pre nadzemnú časť. Príliš husté výsevy treba pikírovať hneď ako rastlinka vytvorí prvý pár pravých lístkov. Vtedy je dosť odolná aby zvládla presadenie. Pri hustých výsevoch je lepšie konať hneď, ako čakať na týždeň na vhodný termín podľa lunárnych pravidiel. Prehustený porast sa slabo vyvíja, ťahá sa za svetlom a slabé rastlinky sa ľahko poškodia pri presádzaní. Preto pri výseve treba na to pamätať. Riedky výsev umožní s pikírovaním počkať na správny okamih.

Ten je pri rajčinách v čase zostupného /klesajúceho/ Mesiaca a ideálne keď Mesiac prechádza pred súhvezdím Panny. To je v roku 2022 od 11.3. do 23.3. pričom najideálnejšie dni Panny sú v čase od 18.3. do 20.3.

Aprílový termín využije väčšina záhradkárov. Pikíruje sa od 7.4. do 18.4. a najlepšie v dňoch Panny od 14.4 do 16.4.

Neskoré aprílové výsevy sa rozsádzajú od 4.5. do 16.5 a z tohto najlepší termín je 12.5. až 14.5.

Výsadba sadeníc na záhony a do fóliovníkov.

Tu sa samozrejme riadime vonkajšími teplotami, hlavne nočnými. Netreba sa ponáhľať, mladé rajčiny sú na chlad mimoriadne chúlostivé. Von ich presádzame od 15.5. do 17.5. a potom od 1.6. do 10.6. Rastliny sa sadia do zeme hlbšie ako rástli v kvetináči.

Hnojenie a polievanie.

                Pôda prijíma viac vlahy a hnojiva za splnu a v čase ubúdajúceho Mesiaca. Využívaním tohto poznatku sa môže stať polievanie a hnojenie na záhradke oveľa hospodárnejšie. Častým polievaním sa pôda zbytočne zhutňuje, rastliny tvoria plytký koreňový systém, rastliny a plody sú vodnaté, chuťovo nevýraznejšie a menej odolné voči škodcom a chorobám. Zalievajú sa samozrejme čerstvo vysadené rastlinky kým dobre nezakorenia. Vädnúca rastlina je okamžite terčom pre slizniaky. Podobne ako neskôr prepolievaná rastlinka. Ako náhle priesady dobre zakorenia, nahrádza sa veľká časť zálievky okopávaním a plečkovaním. Za dorastajúceho Mesiaca sa kyprí plytko a pri ubúdajúcom Mesiaci hlbšie. Ale vždy len do tej hĺbky, do akej je pôda prehriata.

Hnojenie sa v súčasnosti taktiež dosť preháňa. Mnohí „odborníci“ radia hnojiť, hnojiť a ešte raz hnojiť. Inak bude úroda nízka. Pestré obaly výrobcov hnojív dôrazne upozorňujú čo všetko rastlinka potrebuje, ak to nedostane, oberáme sa o úrodu. Pravdou je, že primerane polievaná rastlina dokáže hlboko zakoreniť a vytiahne si vlahy a živín čo potrebuje. A stále platí, že kompost a hnoj sú neprekonané hnojivá. To je ale už téma na samostatný článok. Teraz ide skôr o to, aby sme sa držali pravidla: Menej je niekedy viac.

Pre rastliny v kvetináčoch samozrejme platia iné pravidlá. Tu je pravidelné polievanie a prihnojovanie nutnosťou.

A mladé priesady rastúce v minimálnom množstve substrátu, ktorý má často nulový obsah živín si vyžadujú taktiež iný prístup. Presušeniu pôdy zabráni pestovateľská nádoba v vekom, ktoré udrží vyššiu vzdušnú vlhkosť. A hnojenie treba prispôsobiť veľkosti rastliny a použitému substrátu. Treba pamätať na to, že mladá rastlinka je extrémne citlivá na prehnojenie. Jej malý koreň je veľmi citlivý a ľahko ho prekročená dávka hnojiva spáli.

Zber úrody

                Na priamy konzum samozrejme neplatia žiadne pravidlá, oberáme keď potrebujeme. Pre konzervovanie rajčín, výrobu pretlakov, kečupov, pesta, leča, ajvaru a podobne je dobré vybrať si vhodný termín. Vzostupný /nie dorastajúci !/ Mesiac prechádzajúci pred súhvezdiami Strelec, Kozorožec, Baran, Býk a Blíženci dáva zberaným plodom lepšiu arómu, chuť a trvanlivosť. Výrobky stačí len sterilizovať, nemusíte používať žiadne konzervanty.

Rajčiny určené na sušenie zberáme vždy pri ubúdajúcom Mesiaci a súčasne by Mesiac nemal prechádzať pred súhvezdiami Rak, Škorpión a Ryby.

Termíny pre hnojenie, polievanie a zber tu nemá zmysel písať, je ich príliš veľa. Podľa popisu si ich nájdete v lunárnom kalendári.

Ďalšie obľúbené a často pestované plodové zeleniny ako paprika, čili, baklažán, uhorky, machovka atď. sa pestujú veľmi podobne a môžete termíny uvedené v tomto článku použiť pri ich výseve, presádzaní a zbere.

Verím, že ste si v článku našli niečo, čo vás zaujalo a inšpirovalo. Tiež verím, že niektoré rady priamo vyskúšate a overíte si ich v praxi. Určite mnohí máte svoje rokmi overené postupy pestovania rajčín. Ak mi ich napíšete do mailu, moc by ma to potešilo.



Článok si môžete stiahnúť TU: Pestovanie rajčín podľa lunárnych pravidiel



 

50 ročný výskum Márie Thunovej.

maria thun

Mária Thunová sa narodila v roku 1922 a ako najmladšia z detí musela od malička pomáhať v otcovom poľnohospodárskom podniku aby sa rodina uživila. Už ako dieťa mala silne rozvinutý pozorovací talent. Citlivo vnímala prírodu, zvieratá, rastliny, všímala si množstvo detailov a mala množstvo otázok na ktoré jej rodičia nevedeli často ani odpovedať. Veľmi obdivovala prácu svojho otca. Ten bol vo svojej rodnej dedine rozsievač obilia. Vtedy sa sialo ešte ručne a človek to musel mať naozaj v ruke aby výsev bol rovnomerný. Otec vždy pred sejbou niekoľko večerov sedel vonku a pozoroval nočnú a rannú oblohu. Keď vypozoroval správny okamih pre sejbu, polia sa pripravili a on ich vysial obilím. Mladučkú Máriu tieto jeho schopnosti fascinovali.

Nástup veľkovýroby

velkovyrobaail

Ľudí s jeho vedomosťami a skúsenosťami žiaľ ubúdalo. Prestávali byť potrebný. Do miest i na vidiek stále viac a viac prenikal pokrok. Spôsob pestovania sa s prichádzajúcou technikou a chémiou radikálne menil. Rozorali sa veľké polia, osiali sa monokultúrnou plodinou, prihnojilo sa prvými umelými hnojivami a keď sa objavil nejaký škodca, tak sa použil nový, moderný a nesmierne účinný chemický postrek. Vedomosti o vesmírnych rytmoch a lunárne pravidlá začali pomaly upadať do zabudnutia, technikou a chémiou si ľudia dokázali pomôcť sami. Človek sa stával vládca. Už nemusel citlivo vyčkávať na vhodný okamih aby v súlade s prírodou vykonal potrebné práce. Už mohol s prírodou bojovať. Črtala sa skvelá budúcnosť. Menej driny a pritom väčšia úroda, to lákalo stále viac a viac tradičných hospodárov modernizovať a prejsť na výnosnejší spôsob poľnohospodárstva. Proste tí čo začali používať chémiu a techniku, získavali stále väčší náskok pred tradičnými hospodármi uprednostňujúci gazdovský spôsob pestovania.

Vznik Bio-dynamického pestovania

Nie všetci však boli tak nadšení z prichádzajúcich zmien. Skupinka vnímavých ľudí pozerala do budúcnosti skôr s obavami a s nedôverou vnímali ľudstvom nastúpenú cestu. Gróf Keyiserling usporiadal v roku 1924 na jeho statku v Kobierzyci pri Vroclave /dnes je to územie Poľska / týždňový seminár venovaný rudolf steinerpoľnohospodárstvu s názvom „Kozmické a terestrické podmienky zdravého poľnohospodárstva“. Prednášajúcim bol Dr. Rudolf Steiner. Prekvapivo už vtedy zazneli znepokojujúce otázky, ktoré sú aktuálne aj dnes. Otázky hospodárov sa týkali znižovania úrodnosti pôdy, výživnosti a kvality plodín, poklesu pôrodnosti zvierat, vyslovili obavu zo spôsobu hnojenia a hlavne obavy z používania umelých hnojív a krmív. Odpovede a doporučenia Rudolfa Steinera boli tak inšpiratívne, že táto malá skupinka nadšencov v pomerne krátkej dobe rozvinula silné hnutie, ktoré má dnes nasledovníkov po celej planéte. Vznikol Bio-dynamický spôsob pestovania, ktorý veľmi dôsledne presadzoval postupy v súlade s prírodou.

V takejto dobe veľkých zmien dospievala mladučká Mária. Začiatkom štyridsiatych rokov spoznala svojho budúceho muža Waltera Thuna, ktorý jej ukázal viacero statkov uplatňujúcich bio-dynamickú metódu. A tu Mária nahádzala to, čo ako mladé dievča hľadala.

Pestovateľské začiatky Márie Thun

Na konci vojny Mária odišla do Marburku a začala navštevovať úvodné kurzy a semináre organizované Výskumným ústavom biologicko-dynamického poľnohospodárstva. Zoznámila sa tu s Franzom Rulnim, ktorý bol jedným z mála ešte žijúcich účastníkov Steinerovho Poľnohospodárskeho kurzu a vydával svoj výsevný kalendár. Boli v ňom odporúčania jak pre chov dobytka, tak rady pre pestovanie rastlín. Franz bol skôr zameraný na chov zvierat a tak rady na pestovanie rastlín boli skôr založené na starých pranostikách, o ktorých sa s určitosťou nedalo tvrdiť či ešte v tejto dobe platia.

A to chcela Mária overiť v praxi. Mala množstvo nových teoretických poznatkov a tak chcela čo najskôr podniknúť praktické kroky, aby zistila nakoľko nová poľnohospodárska metóda v spojení s Rulniho kalendárom a jej vlastnými skúsenosťami z mladosti obstojí v reálnom živote.

Našla pozemok a začala s prvým pestovaním zeleniny pre svoju, vtedy už štvorčlennú rodinu. S napätím očakávala, či ju Rulniho kalendár, ktorý zohľadňoval konštelácie hviezd, dopomôže k rovnakým schopnostiam ako mal jej otec.

V kalendári bolo pre jarné obdobie uvedené dlhšie vhodné obdobie pre výsevy. Pustila sa teda do práce. Pripravila si väčší záhon a každý deň naň nasiala jeden pokusný riadok redkvičky. Rastlinky rástli veľmi dobre, avšak tie čo vysievala na konci záhonu, kde medzi tým pôda už trochu uľahla, boli zreteľne menšie. Pokus teda opakovala s tým rozdielom, že každý riadok pripravovala tesne pred výsevom, aby pôda bola rovnako prekyprená. Ako rastlinky rástli, s prekvapením zisťovala, že sa nadzemné časti líšia. Po zbere bolo vidno nápadné rozdiely aj vo vytvorených bulvičkách. Rastliny vysiate 2-3 dni po sebe si boli podobné, ale rastliny vysiate na nasledujúcich dvoch riadkoch vyzerali inak. A k tejto zmene dochádzalo počas výsevného obdobia niekoľko krát.

redkvicky

Vyvstala otázka, prečo rastliny napriek rovnakým pôdnym podmienkam a rovnakému osivu vykazujú také rozdiely.

Rudolf Steiner v Poľnohospodárskom kurze poukázal na tesné spojenie kozmických síl a rastom rastlín. Priatelia jej odporučili preštudovať si astronomický kalendár vydávaný v Dornachu. Tam by mohla dostať odpoveď na svoje otázky. V kalendári zistila, že Mesiac stoji každé 2-3 dni pred iným súhvezdím. To ju utvrdilo v tom, že musí viacej porozumieť astronómii.

Vydavateľ kalendáru bol Suso Vetter. Keď ho Mária oslovila a popísala mu svoje pozorovania, veľmi ho to oslovilo a začala mnohoročná výmena skúseností a poznatkov. S jeho pomocou sa učila

rozumieť svojim pokusom a utvrdila sa v tom, že redkvičky menili svoj tvar vždy, keď Mesiac z pohľadu zo Zeme prešiel pred iné súhvezdie (nie astrologické znamenie zverokruhu, ale reálne súhvezdie na oblohe). To bolo veľmi významné poznanie.

Pozemská látkovosť a svetová podstata sú dva póly, medzi ktorými sa rozprestiera mnoho stupňov bytia“.

                                          Rudolf Steiner.

Vesmírne sily a rastlinná ríša

A práve to, ako je rastlina začlenená do celku, čo jej prospieva a čo jej škodí, to sa stalo predmetom bádania Márie Thun a jej rodiny. Rozdiely kvality v dopestovanej zeleniny nieje len v kvalite pôdy a spôsobe pestovania, ale dôležitú úlohu zohrával aj čas. Čas kedy boli práce vykonané a aké kozmické sily v danom okamihu pôsobili.

V nasledujúcich rokoch spravila Mária Thunová so svojimi spolupracovníkmi tisíce a tisíce výsevov bežne pestovaných rastlín v našom zemepisnom pásme a overovala aký je správny okamih pre ich výsev, presádzanie, okopávanie, hnojenie, zber a uskladnenie. Dokonca vo svojich výskumoch išla tak ďaleko, že robila hodinové výsevy niektorých rastlín, aby overila ako sa menia kozmické sily v priebehu dňa. Do svojho bádania postupne zaradila aj obiloviny, ovocné dreviny a včelárstvo. Svoje pokusy starostlivo evidovala a zdokumentovala. Pri svojej bádateľskej práci spolupracovala s viacerými domácimi i zahraničnými univerzitami.

Základné pravidlá pestovania

Výsledky svojho dlhoročného bádania zhrnula do pár jednoduchých pravidiel.

Plodová zelenina a ovocie

Plodovú zeleninu a ovocie vysievame, presádzame a ošetrujeme v plodové dni keď Mesiac prechádza pred súhvezdiami Barana, Leva a Strelca. Vtedy pôsobia na Zem ohnivé impulzy a sily, ktoré blahodárne pôsobia na tvorbu plodov a semien rastlín. Konkrétne pre dopestovanie semien ako budúceho osiva, doporučovala Mária Thunová využívať silového pôsobenia súhvezdia Lev.

Koreňová z elenina

Koreňovú zeleninu vysievame a ďalej kultivujeme počas koreňových dní, keď Mesiac prechádza cez súhvezdia Býk, Panna a Kozorožec. Energie týchto dní pôsobia na tvorbu podzemných častí rastlín a zlepšujú zakorenenie presádzaných rastlín a stromov.

Kvety

Kvety, vrátane cibuľovín a zo zeleniny brokolicu, ošetrujeme v dňoch kvetov. Mesiac vtedy prechádza cez súhvezdia Blíženci, Váhy alebo Vodnár. Energie pôsobiace na Zem vplývajú na tvorbu kvetov.

Listová zeleniná

Listovú zeleninu vysievame a ďalej kultivujeme v dňoch listov. Mesiac prechádza cez súhvezdia Rak, Škorpión alebo Ryby a energie ovplyvňujú hlavne listovú časť rastliny.

Vzostupný Mesiac.

Pri prechode cez súhvezdia od Strelca po Blížencov Mesiac na oblohe stúpa (nezamieňať s dorastajúcim Mesiacom!). Tekutiny v rastlinách prúdia nahor, plody sú šťavnatejšie, majú výraznejšiu chuť a sú trvácnejšie. Je to obdobie zberu a uskladnenia.

 

 

Zostupný Mesiac. 

Od Blížencov k Strelcovi zas Mesiac na oblohe klesá (nezamieňať s ubúdajúcim Mesiacom!). Tekutiny v rastlinách klesajú ku koreňom, osivo lepšie klíči, presadené rastliny lepšie zakoreňujú. Preto v tomto období uprednostníme pestovateľské práce.

 

Kombináciou týchto hlavných síl pôsobiacich na rastliny určovala najvhodnejší čas výsevu a ďalších následných prác pre konkrétne plodiny. V niektorých prípadoch sa brali do úvahy aj ďalšie vplyvy ako napríklad postavenie Slnka a blízkych planét voči súhvezdiam.

Za veľmi nevhodné obdobie pre záhradné práce, ktoré by veľmi silne ovplyvnilo ďalší vývoj, kvalitu a zdravotný stav rastlín, považovala pani Thunová obdobie perigea (prízemia). Je to okamih, keď sa Mesiac na svojej  eliptickej dráhe okolo Zeme najviac priblíži k našej planéte. Je to doba veľkých silových zmien na ktoré sú rastliny zvlášť citlivé. Kultivačné práce okolo rastlín vykonané v tomto čase dokážu rastliny nenávratne poškodiť. Preto 12 hodín pred a ďalších 12 hodín po okamihu perigea doporučovala žiadne záhradné práce nevykonávať. Podobné odporúčania platia aj pre čas zatmenia Mesiaca a zatmenia Slnka.

V praxi výber najvhodnejšieho času na pestovanie napr. šalátu vyzerá nasledovne. Na výsev volíme dni listov a obdobie, kedy Mesiac na oblohe klesá. Je to teda čas, keď Mesiac prechádza pred súhvezdiami Rak alebo Škorpión. Rovnaké obdobie vyberáme aj pre presádzanie sadeníc. Pre kultivačné práce až do vytvorenia peknej hlávky volíme opäť listové dni a to aj vrátane Rýb. Na zber pre dlhšie uskladnenie však zvolíme radšej dni kvetov prípadne dni koreňov, keď Mesiac na oblohe stúpa. Vtedy je chuť výraznejšia a skladovateľnosť je podstatne lepšia. Samozrejme, že pre okamžité spracovanie platí len jedna zásada – čím čerstvejšie, tým lepšie. Pre získanie kvalitných semien šalátu sa termín ďalších prác mení. Vyberú sa najkrajšie rastliny, aby semienka mali dobrý základ. Pestovateľské kultivačné termíny sa presunú na obdobie plodových a plodovo-semenných dní, keď Mesiac prechádza cez súhvezdia Baran, Lev a Strelec. Šalát tak dostáva impulz na vytvorenie kvalitných, zdravých semien. Na samotný zber semien sa vyberá zas niektorý z listových dní, lebo chceme zo semien dopestovať peknú listovú zeleninu.

Pre zber nadzemných častí rastlín odporúčala pani Thunová doobedie, hneď ako rastliny vyschnú po rannej rose. Doobeda tekutiny v rastlinách stúpajú nahor. Rastliny sú šťavnatejšie, chuťovo výraznejšie a trvácnejšie. V prípade semien je to ďalšia z jemných prírodných síl, ktorá zlepšuje kvalitu a trvácnosť budúceho osiva.

Ďalšie výskumy

Samotné pestovanie rastlín je len malá časť z rozsiahleho výskumu Marie Thun. Veľký dôraz kládla na kvalitu pôdy a jej neustále zlepšovanie. Vyvinula a overila celý rad vysoko účinných spôsobov ako oživiť vyčerpanú pôdu i pôdu ťažko zamorenú umelými hnojivami. Dokonca po havárii v Černobyle, keď značná časť Európy bola zamorená rádioaktívnym spádom sa s prekvapením zistilo, že pôdy bio-dynamických podnikov a rastliny na nich pestované vykazovali oproti okolitým pozemkom výrazne nižšiu rádioaktívnu kontamináciu. Štátne i verejné inštitúcie v Nemecku spravili desiatky meraní, ktoré potvrdili tento neuveriteľný výsledok. O 17 rokov neskôr prevádzal rozsiahly výskum s pôdou zamorenou uránom v Spolkovom výskumnom ústave poľnohospodárskom v Braunschweigu bádateľ Dr. Ewald Schnug. Overoval mnoho spôsobov dekontaminácie a potvrdil, že prípravky a postupy na ošetrovanie pôdy používane Mariou Thun viedli u kontrolovaných rastlín k najnižšiemu príjmu uránu.

Rokmi praxe vyvinula, overila a zdokonalila mnoho postupov na reguláciu škodcov, plevelov a chorôb rastlín.

Vďaka jej tvrdej práci, neuveriteľnému bádateľskému duchu, precíznosti a silne vyvinutému citu pre prírodné sily vznikol komplexný systém umožňujúci každému pracovať na svojej pôde v súlade s prírodou. A je to jedno či na veľkom poli alebo len na balkóne s pár kvetináčmi


Náš unikátny kalendár nájdete za najlepšiu cenu TU


 

Rozdiely v lunárnych kalendároch


Ako to je s tými lunárnymi kalendármi? Prečo sú medzi nimi rozdiely?

Presne tieto otázky som si kládol už pred sedemnástimi rokmi. Mal som pred sebou tri lunárne kalendáre a z nich dva boli úplne odlišné. Vydával som vtedy svoj prvý lunárny kalendár a samozrejme som ho porovnával s ďalšími kalendármi a knihami na trhu. Rozdielmi som bol riadne zaskočený. Ako pokračovať, kde je pravda?

Nasledujúce roky pribudli na pultoch ďalšie lunárne kalendáre a knihy s touto tématikou. A pribudlo aj rozdielov. Zdroje, z ktorých čerpali autori týchto kalendárov, boli nejasné. Trvalo mi dosť rokov, než som sa k nim dopátral. V súčastnosti sa najčastejšie používajú tri základne zdroje pre zostavovanie lunárnych kalendárov.

  • Prvý zdroj je klasický tropický zodiak používaný astrológmi od čias Ptolemaia
  • Druhý vychádza z prvého zdroja, len neberie do úvahy presný čas prechodu Mesiaca zo znamenia do znamenia, ale ponecháva na celý deň vplyv toho znamenia, pred ktorým stál Mesiac o pol noci.
  • Tretí zdroj vychádza zo skutočného postavenia vesmírnych telies na oblohe v astrológii uvádzaný ako siderický inekválny zodiak.

Sporov medzi prvým a tretím zdrojom je nekonečne veľa a budú asi donekonečna pretrvávať. Už v staroveku niektorí učenci poukazovali na neustále sa zväčšujúci rozdiel medzi tropickým a siderickým zverokruhom. Spor kto má pravdu pretrváva dve tisícročia a každý tábor má svojich zástancov. V 12. storočí kňaz a učenec Jan zo Salisbury vytýčil jasné hranice medzi astronóniou ako vedou a astrológiou ako poverou. Tomáš Akvinský naopak astrológiu uznával. Podobných článkov nájdete na nete spústu. Celá problematika je pekne rozpracovaná napr. v tomto článku.

Z prvého zdroja čerpá väčšina lunárnych kalendárov na nete, v časopisoch. Tieto podklady používajú aj tvorcovia skoro všetkých stolných a nástenných kalendárov. Je to najrozšírenejší zdroj údajov. Je však správny len preto, že je najrozšírenejší?

Druhý zdroj je zaujímavý. Tu už cítiť citlivého a hľadajúceho človeka. Človeka, ktorý využíval lunárne vplyvy pravidelne pri každodennej práci, možno pri viacerých denných činnostiach a všimol si, že tie lunárne vplyvy idú „akosi pomalšie“ ako ukazuje lunárny kalendár. Pár desiatok rokov dozadu neboli ľudia tak obklopený technikou a chémiou, takže poľnohospodár, pekár, lesný robotník a ďalší intenzívnejšie využívali lunárne vplyvy pri svojej práci. A to „pomalšie plynutie“ zjednodušene využívali tak, že deň mal kvalitu toho znamenia, pred ktorým stál Mesiac po polnoci. Teda ak Mesiac stál o 0:01 pred znamením Barana a o 1:00 prešiel pred znamenie Býka, celý deň bol braný pod vplyvom Barana. Tento prístup nájdete v knihách od známej propagátorky lunárnych pravidiel Johany Paunggerovej Pod vplyvom Luny atď. Známy kalendár Krásna pani je taktiež postavený na týchto pravidlách.

Posledná skupina bola ovplyvnená prednáškami Rudolfa Steinera. Ten opäť ako ďalší v histórii upozornil na narastajúci rozdiel medzi tropickým a siderickým zodiakom. Jeho nadšená žiačka a vášnivá poľnohospodárka Mária Thun veľmi precízne dodržiavala jeho návody, rady, ponaučenia a v praxi pomerne v krátkej dobe dokázala, že práca podľa siderického zodiaku prináša lepšie a trvalejšie výsledky. Bola nesmierne húževnatá a precízna, viedla si veľmi presné záznamy o svojich pokusoch, neskôr vytvorila aj podrobnú foto-dokumentáciu svojich pokusov. Práve týmto svojim jedinečným prístupom, pedantnosťou, praktickými výsledkami a nasadením odzbrojovala rôznych pochybovačov a teoretikov. Naopak stále viac jej práca priťahovala skupiny ľudí snažiacich sa správať šetrne k prírode. Stále ďalšie a ďalšie skupiny biopestovateľov sa oboznamovali s jej prácou a využívali jej skúsenosti. Asi najznámejšie sú skupiny praktikujúce princípy biodynamického poľnohospodárstva produkujúce tovar najvyššej kvality označené certifikátom Demeter. Kozmetická firma Dr. Hauschka vyrábajúca špičkovú prírodnú kozmetiku taktiež využíva lunárne pravidlá overené Máriou Thun. Ďalším propagátorom jej diela je aj u nás známy nemecký spisovateľ Wolf-Dieter Storl. V Čechách aktívne pracuje skupina okolo zväzu PRO-BIO v Šumperku.

Na začiatku článku som spomínal, že pred sedemnástimi rokmi som mal plnú hlavu otázok, prečo sú rozdiely v lunárnych kalendároch tak veľké, čoho sa mám držať, kde je pravda. Čítal som množstvo kníh, článkov a blogov na túto tému a moc ma to neposúvalo. Každý autor si hájil svoju pravdu a začalo mi byť jasné, že tadiaľto cesta nevedie a nutne musím zmeniť prístup. Lunárne pravidlá rád využívam vo svojom živote, ale dlho som bol vlastne len jednoduchý užívateľ pravidiel. Mal som tipy na daný deň a tak som ich praktikoval. Sem tam niečo nefungovalo ako som si predstavoval, ale to mohlo mať aj iný dôvod. Na začiatku som samozrejme využíval najbežnejší, najdostupnejší a najrozšírenejší zdroj – lunárny kalendár tvorený podľa tropického zverokruhu. Často krát náhoda, inokedy nedostatok času ma donútili spraviť niektorú činnosť o deň neskôr (v nevhodnom termíne) a s prekvapením som si všímal, že výsledok je lepší ako som očakával. Stále častejšie som sa utvrdzoval v tom, že je lepšie používať zdroj dva.

Až keď sme sa presťahovali na vidiek a záhradu som mal pri dome, mohol som si dovoliť precíznejšie overovanie lunárnych pravidiel. V tej dobe som už samozrejme poznal dielo Márie Thun a tak som napodobnil jej metódu. Robil som malé výsevy rýchlo rastúcej zeleniny ako reďkvička, šalát dva krát denne. Ráno a poobede. V zošite som si viedol záznamy o presnom termíne výsadby, prihnojenia, okopania a zberu. Postupné výsevy som mal rozdelené do troch skupín a o každú skupinu som sa staral podľa iného lunárneho kalendáru. Inak pestovateľské podmienky boli zhodné. Polievanie podľa potreby vo vodných znameniach vždy podľa prideleného lunárneho kalendáru, hnojenie kompostom a rastlinnými výluhmi a svetelné podmienky boli úplne zhodné. Výsledky boli poznateľné a jednoznačne ma už päť rokov presviedčajú, že lunárny kalendár zostavený podľa siderického inekválneho (každé súhvezdie zaberá na oblohe iný výsek a Mesiac teda putuje pred ním inú dobu) zverokruhu je najpresnejší.

Za tých sedemnásť rokov som sa veľa naučil, značnú časť som si overil v praxi. Vždy po nejakej dobe overovania som získané poznatky preniesol aj do lunárneho kalendáru. Rok 2018 je prvý krát po piatich rokoch overovania zostavený z podkladov siderického inekválneho zodiaku a preto sa nedal napojiť na kalendár z roku 2017. Ten rozdiel ste si mnohí všimli, nevedeli ste si to vysvetliť, pýtali ste sa na to vo vydavateľstve Eugenika a mnohí ste to považovali za chybu. Verím, že tento článok vám mnohé objasnil a našli ste v ňom odpovede na väčšinu vašich otázok.

V roku 2019 pokračujeme začatou cestou a Lunárny kalendár 2019 plynulo nadväzuje na ten z roku 2018.

A ešte na záver aby som chcel dať jednu výzvu pre tých čo majú čas a chuť. Spravte si pre seba takýto postupný porovnávací výsev jednej či dvoch plodín ako som to popísal hore. Nie je nad vlastnú skúsenosť. Nakoniec zistíte, že to nieje ani tak časovo náročné a je to celkom zábavné. A ak by sa vám potom ešte chcelo o výsledky podeliť z podeliť z ostatnými, to by bolo úžasné.

Píšte mi na mail: lunarnepravidla@gmail.com, alebo cez kontaktný formulár tejto stránky.  Príspevky by sme z vašim súhlasom uverejnili na blogu.

Vladimír Jakubec


Náš unikátny kalendár nájdete za najlepšiu cenu TU